Slovensko očami bývalého politického väzňa

Ústav pamäti národa upiera obetiam komunizmu a stalinských gulagov zákonný nárok  na zabezpečenie poskytovania liečebnej  a kúpeľnej starostlivosti !

Dňa 1. 1. 2021 nadobudla účinnosť  diskriminačná novela zákona č. 365/2020 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom, prijatá súčasnou vládou,  podľa ktorej v rozpore s predchádzajúcimi novelami nárok na zvýšenie príplatku k dôchodku majú len tí politickí väzni, ktorým ÚPN priznal postavenie veterána protikomunistického odboja.

Od roku 2006 až do roku 2021 ÚPN v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 219/2006 Z.z. priznával postavenie veterána protikomunistického odboja vrátane in memoriam  všetkým žiadateľom z radov rehabilitovaných politických väzňov, príslušníkov PTP a násilne odvlečených do pracovných táborov na území býv. ZSSR, ktorí o to požiadali ak pre priznanie neexistovala preukážka uvedená v § 9 zákona č. 219/2006 Z.z.

Okrem morálneho zadosťučinenia  jediným benefitom pre držiteľa preukazu veterána protikomunistického odboja až do účinnosti zákona č. 365/2020 Z. z. od 1. 1. 2021, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom,  bol nárok  na  poskytovanie rekreačnej a kúpeľnej starostlivosti na základe žiadosti podanej Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia podľa § 11a ods. 2) zákona o protikomunistickom odboji.

Ústav pamäti národa bol  povinný na zabezpečenie poskytovania starostlivosti o veterána protikomunistického odboja do 30 dní od priznania postavenia veterána protikomunistického odboja písomne oznámiť Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia  údaje o oprávnenej osobe.

V priebehu roka 2021 ÚPN začal traumatizovať  žiadateľov,  často vo vysokom veku a     príbuzných, ktorých rodinní príslušníci  boli usmrtení pri pokuse o útek cez hranice alebo  zahynuli v stalinských gulagoch, zasielaním výziev  s požiadavkou preukázania aktívnej protikomunistickej činnosti v dĺžke 12 mesiacov, čo vzhľadom na vyše 75 ročný časový odstup bolo v prípade násilne odvlečených nemožné získať alebo zabezpečiť z archívov NKVD.

Zmena postupu ÚPN nemá oporu v zákone o protikomunistickom odboji čo konštatovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR v stanovisku generálneho riaditeľa právnej sekcie Mgr. Matúša Sopatu   zo dňa 20. 6. 2022 v ktorom uvádza, že  z ustanovenia  § 6 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji nevyplýva, že by podmienkou preto, aby osoba bola považovaná za politického väzňa ako účastník protikomunistického odboja, musela  preukázať aktívny  odpor proti komunistickej moci  verejnými občianskymi postojmi  alebo činmi odporu počas 12 mesiacov. Osobitne ani politickí väzni, ktorí boli v období  rokov 1948-až 1946 civilnými osobami protiprávne  násilne odvlečenými do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík  a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík  zriadené v iných štátoch.

   Ústav pamäti národa svojimi konkrétnymi rozhodnutiami nepovažuje osoby, ktoré sa pokúsili opustiť republiku útekom cez prísne strážené hraničné pásmo, kde riskovali vlastný život, a ktoré boli odsúdené a väznené, v 90 rokoch aj rehabilitované, za účastníkov protikomunistického odboja, ale len za obete, ktoré  vlastne  nijako neprispeli do boja za demokraciu a slobodu.

Tým pádom zrejme aj väčšina osôb podľa ÚPN, súčasnou metodikou uplatňovania zákona o protikomunistickom odboja, ktorých mená sú vytesané na Bráne slobody v Devíne, vlastne neboli  účastníci protikomunistického odboja, ale len „obyčajné obete“ usmrtené na hraniciach alebo odvlečené  do  bývalého ZSSR, kde zahynuli v gulagoch.

Politickí väzni a ich rodiny sa stali paradoxne obeťami snahy vlády o vysporiadanie sa s bývalým komunistickým režimom.

Jednou z príčin, ktoré spôsobili tento stav a psychickú traumu žiadateľov, často vo veku 80 a 90 rokov, ktorí už dva roky čakajú na prejednanie ich žiadostí ÚPN alebo  je ich žiadosť zamietnutá je skutočnosť, že aj keď sa totalitný režim zrútil pred  vyše 30 rokmi, krivdy pretrvali dodnes. Takmer 10 000  príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti a funkcionárov Komunistickej strany stále poberá výsluhový dôchodok, zatiaľ čo ich obete neraz žijú na hranici chudoby. Všetky pokusy o nápravu do roku 2020 zlyhali.

Matovičova vláda sa o to pokúsila obdobne ako   Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Poľsko a pobaltské štáty  zdanením výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti sadzbou 50 % na roky odpracované v ŠtB a zo získaných zdrojov chcela získať zdroje na  vyplácanie osobitných príplatkov k dôchodkom pre politických väzňov, vdovám a vdovcom.  Zámer vlády, ktorý bol súčasťou programového vyhlásenia, však zlyhal  pozastavením účinnosti  zákona č.  283/2021 o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu predbežným opatrením Ústavného súdu SR, ktorý pozastavil účinnosť zákona na základe návrhu opozície. Doposiaľ nie je známe ako Ústavný súd rozhodol o merite veci.

Poslanci Národnej rady  schválili návrh zákona č. 365/2020 na objednávku ortodoxného kresťanského krídla OľaNO, aby sa veteránmi  protikomunistického odboja   s nárokom na príplatok k dôchodku a finančný príspevok stali aj členovia reholí, ktorí boli  najmenej tri mesiace internovaní v centralizovaných kláštoroch, keďže títo  neboli odsúdení neboli účastníkmi rehabilitácii.  Zákon bol účelovo navrhnutý tak, aby najmä táto skupina  dostala jednorazový finančný príspevok v symbolickej výške 1 989 eur a aby im bol priznaný  príplatok k dôchodku 10 eur  za každý mesiac internácie po zrušení reholí.  Práve túto skupinu diskriminačne uprednostňuje ÚPN pri prejednávaní žiadostí. Doposiaľ sa príplatok k dôchodku zvyšoval z 2 eur na 5 eur pre všetkých politických väzňov bez toho, aby bol podmienený vydaním preukazu veterána protikomunistického odboja ÚPN.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 365/2020 a neočakávanom náraste počtu žiadateľov, na čo predkladatelia zákona poslankyne Záborská a Andrejuvová nemysleli,   ÚPN zrejme na podnet ministerstva financií zmenil kritéria pre priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja  v rozpore s ustanovením   § 6  zákona o protikomunistickom odboji neprípustnou retroaktivitou, ktorá je porušením základných princípov právneho štátu.

V  čase prijatia zákona ÚPN evidoval vyše 800 priznaných preukazov veterána protikomunistického odboja z ktorých už dve tretiny nežili. ÚPN namiesto toho, aby privítal zvýšený počet žiadostí  začal vyplakávať že dostal viac žiadostí ako za predošlých 10 rokov. Z ÚPN  sa po novele zákona,  ktorá oklieštila právomoci predsedu správnej rady ÚPN  po vydaní nálezu Ústavného súdu v spore s Andrejom Babišom, stala trafika  a formálna inštitúcia.

   ÚPN   selektovaním odporcov a obetí komunizmu  v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a antidiskriminačným zákonom   č. 365/2004 Z. z. prestal plniť svoje poslanie  a namiesto toho, aby pomáhal obetiam komunizmu postavil sa na stranu tých, ktorí ničili životy im a ich rodinám.

ÚPN flagrantne porušuje  Zákon o protikomunistickom odboji a Zákon  o pamäti národa, traumatizuje  obete komunizmu na sklonku života a spôsobuje im ďalšie krivdy a nespravodlivosť namiesto toho, aby im pomáhal v obtiažnej sociálnej situácii a dokonca im uprel aj nárok na kúpeľnú a liečebnú starostlivosť, ktorá je na rozdiel od prístupu štátu k členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov  na   žalostnej úrovni.

Postup ÚPN je preto nielen diskriminačný ale aj antisociálny a nehumánny.

Paradoxne tých málo členov združení zastupujúcich politických väzňov, ktorí mali to šťastie, že im ÚPN vydal preukaz veterána protikomunistického odboja sa v  zariadeniach Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia  musí stretávať so svojimi väzniteľmi a prominentmi bývalého režimu

František Bednár

Trafená hus zagágala. Stanovisko ÚPN na sociálnej sieti Facebook z 26.1.2023

Ústav pamäti národa