Slovensko po 17. novembri 1989

Musím s poľutovaním  konštatovať, že prezentovanie ekonomických káuz v rovine televíznych dokumentov  akým je seriál Mafiáni 2-Súmrak bossov, konkrétne časť 9: Devín banka: Trójsky kôň v krvavom tunely, je názornou ukážkou zlyhania zásad právneho štátu, pretože  na Slovensku je už pravidlom, že nikdy nie sú potrestaní skutoční páchatelia ale len tí, ktorí sa na kauze priživili a ulakomili na zvyšky zo stola politickej mafie. Pretože  ani po 16 rokoch nebola Slovenská republika schopná kauzu riadne doriešiť, paradoxne sa na Ústavnom súde resp. Európskom súde pre ľudské práva  budú páchatelia domáhať priznania finančného zadosťučinenia za porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie veci  v primeranej lehote.

http://dokumenty.tv/mafiani-2-sumrak-bossov-cast-9-devin-banka-trojsky-kon-v-krvavom-tuneli-dokument/

Kauza Devín banka je len jedným z viacerých zlyhaní právneho štátu a celkovo aj systému, ktoré by boli v každom právnom štáte dôvodom pre vyvodenie dôsledkov.  Aby sa  Slovenská republika  zaradila medzi právne štáty, musela by  nevyhnuté prijať zásadné zmeny pri vyšetrovaní týchto zločinov tak, aby vinníci zodpovední za miliardové škody nemohli byť krytí diplomatickou imunitou, viď dvaja prominenti SDĹ na diplomatických postoch. Rovnako by muselo dôjsť aj k zásadnej zmene legislatívy v otázke  nepremlčateľnosti závažných ekonomických zločinov.

 Ak by Slovenská republika mala  skutočne opozičnú politickú stranu, ktorá by našla odvahu povedať, že premiérovi nejde o záujmy občanov pretože je  len najvyššie postaveným bielym koňom finančnej oligarchie, ktorý podráža svojich partnerov  z V4, na základe týchto zlyhaní by malo byť povinnosťou opozície,  aby sa v súčinnosti  s Maďarskom, Poľskom a pobaltskými štátmi pripravili v zmysle článku 7 návrh na správne konanie EPP proti Slovensku za systematické porušovanie zásad právneho štátu a zakrývanie ekonomických zločinov s odňatím hlasovacieho práva.   Paradoxne  tento návrh bol podaný proti Maďarsku, nie však pre zakrývanie ekonomických zločinov ale za odmietanie kvót pri prijímaní imigrantov.  Je neprípustné, aby občania Slovenska zo svojich daní zaplatili miliardové škody a páchatelia z politických strán HZDS, SDĽ, KDH, SDK a ďalších, neniesli žiadnu zodpovednosť.

Kauza Devín banka nesmie byť len o tom, že na Slovensku sa bielymi koňmi, ktoré skončili v hroboch,  stali aj malí podnikatelia, ktorí na seba formálne prepísali majetok, po ktorom prahli mocní – veľkopodnikatelia, ale musí byť aj nastolenie spravodlivosti, hlavne  proti  politikom prepojeným s distingvovanými manažérmi v bielych golieroch, ktorí ostali v úzadí.

Nemalo by sa zabúdať na to, že V. Mečiar získal Devín banku, ktorú chcel využiť ako zdroj pre financovanie subjektov blízkych HZDS, ku ktorým sa neskôr pridali ľudia prepojení s SDĽ, Štefan  Košovan a Ľubomír  Kanis. Títo boli hlavnými akcionármi spolu s  firmou ruského ministerstva energetiky VTF Energija Moskva, ktorej zástupca Sergej Gorotkov bol predsedom predstavenstva až do roku 2001.

V roku 1996 sa stal generálnym riaditeľom banky Karol Martinka čím sa z banky stal trojský kôň ruských podnikateľov.  Banka sa namiesto štandardnej bankovej činnosti venovala deblokáciam ruského  dlhu na základe poverenia vlády, za čo dostala od Mečiara províziu 296 miliónov. Banka sa stala  politickým nástrojom na dolovanie peňazí pre vopred vyvolených.  Zjavne išlo o  opakované podvody s repasovanými stíhačkami MIG29, ktoré vzápätí išli na opravu do Ruska, čím politická mafia zarobila na dovoze, vývoze a na opravách.  Za tie peniaze mohlo mať Slovensko už vtedy nové stíhačky. Riaditeľ banky Martinka sa tešil vládnej podpore až do februára 1998, kedy odišiel po tom, čo dostal od Mečiara lukratívny kšeft v podobe kúpeľov Piešťany, ktoré sprivatizoval. Následne  začali akcionári banku tunelovať poskytovaním neprimeraných úverov spriazneným subjektom. Ľubomír Kanis po výmene vlády  v roku 1998 nahradil väzby na Lexu a Mečiara k čomu využil, že sa zasadil o zvolenie predsedu SDL Jozefa Migaša,  jednak zaplatením kampane ako aj  priamou podporou.

Po nástupe Dzurindu sa šéfom Slovenských elektrárni, v tom čase štátneho podniku, stal Štefan Košovan, ktorý k tomu využil väzby na šéfa parlamentu Migaša.  Týmto si opäť bez akéhokoľvek výberového konania zabezpečili pokračovanie v deblokáciach ruského dlhu. Pokojný prechod od HZDS k SDĽ  by nebol možný bez  asistencie Dzurindu. Existujú dôkazy, že deblokácie sa nediali v prospech štátu, ale prostredníctvom ľudí ovládajúcich Devín banku,  v prospech firiem prepojených s touto politickou mafiou. Banka sa dostalo do problémov po tom čo jej nevyšiel  nekompetentne a neodborne  pripravený projekt  s vývozom jadrového odpadu. Napriek tomu, že banka bola dlhodobo v kríze, Dzurindová vláda nekonala, pretože SDĽ bola členom koalície.

Devín banka začala mať problémy s vládou, ktorá odmietla uhradiť províziu dve miliardy korún za deblokovanie tovarov v hodnote 300 miliónov dolárov. Devín banku ako sprostredkovateľa deblokácií podporil Ivan Čarnogurský, ktorý priznal, že s Devín bankou rokuje ako „politik v drese KDH“. Výsadné postavenie banky ruskej strane na výzvu ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka z SDK potvrdila ministerka financií Brigita Schmögnerová z SDĽ.

Banka sa v roku 2000 ocitla v kritickej situácii. Keďže padol aj biznis s dostavbou Mochoviec a na deblokáciach sa už nedalo zarábať, rozhodli sa dostať peniaze od ľudí klasickou pyramídovou schémou s prísľubom vysokých úrokov. Ministerka financií Brigita Schmognerová sa namiesto plnenie ústavnej povinnosti chrániť peniaze štátu a občanov  rozhodla poslušne plniť stranícke príkazy SDĽ. Takto Devín banka za tri roky vytiahla od slovenských občanov 11,5 miliardy korún. Totálne zlyhal štátny dohľad Dzurindovej vlády. V banke bolo 80 % nevymožiteľných úverov, pričom peniaze vytiahnuté od občanov porozdeľovali  firmám a osobám blízkym akcionárom SDĽ. Fakt, že  peniaze vkladateľov skončili na cudzích účtoch, možno označiť ako  bankový hyenizmus.  Dokonca sa časť peňazí ešte pre krachom banky dostala cez Gorodkova do bieloruských,  ruských a estónskych bánk.

TV dokument sa zaoberá len tým, že na krachu a konkurze banky sa priživili  zločinecké skupiny  prepojené s  konkurznými správcami, vytvorením  fiktívnych pohľadávok. Súdy sa pomerne rýchlo vysporiadali s páchateľmi vrážd bielych koní, no súdne konanie vo veci tunelovania Devín banky, v ktorom sú obžalovaní len niektorí vrcholoví členovia manažmentu, ukončené nebolo. Politici zodpovední za krach Devín banky si užívajú svoje majetky alebo poberajú lukratívny plat ako diplomati. Dlhy vo výške 12 miliárd museli zaplatiť daňoví poplatníci. Aj z tohto dôvodu by sa mala začať celospoločenská diskusia o nutnosti prijatia účinného zákona  o preukazovaní pôvodu majetku od roku 1990 a možnosti  vyvlastnenia nezákonne nadobúdaných majetkov v prospech štátu.

Ak má mať politická zmena ku ktorej došlo 17. novembra 1989 nejaký zmysel malo by byť našou morálnou povinnosť a v záujme občanov Slovenskej republiky začať konečne  konať a napraviť chyby politikov za ktoré zo svojich dani zaplatili občania.

František Bednár