Slovensko po 17. novembri 1989

Keby  som nemal istú životnú skúsenosť s vyšetrovateľmi bývalej ŠtB z 80-tých rokov a teda aj základné  vedomosti o právnej kvalifikácii trestného činu, možno by so zhltol udičku, ktorú občanom pred voľbami do VÚC podhodilo Ministerstvo vnútra SR v podobe začatia vyšetrovania Pavla Ruska z údajnej objednávky vraždy jeho spoločníčky v TV Markiza.V súvislosti s touto v súčasnosti mediálne známou kauzou ma k  napísaniu blogu inšpiroval príspevok autora Alexa Bondarčuka uverejnený na http://necenzurovane.net/kovac/kovac21.html s názvom „Slovenská republika je jediným štátom EÚ, v ktorom ministerstvo vnútra a policajné prezídium riadia ľudia prepojení s organizovaným zločinom“.

Na úvod krátke vysvetlenie k pojmu trestný čin a jeho jednotlivým štádiám.  Trestný zákon známy ešte z čias socializmu rozdeľoval posudzovanie trestného činu v troch stupňoch. Keďže sa veľa nezmenilo ani v súčasnosti uvádzam paragrafy starého zákona.

Príprava na spáchanie trestného činu v zmysle § 7 trestného zákona, Príprava trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala. Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu  a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo urobil o príprave na trestný čin  oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy sa mohlo ešte odstrániť.

Pokus trestného činu v zmysle § 8 trestného zákona  je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Dokonaný trestný čin v zmysle § 9 trestného zákona nepotrebuje komentár.

Určite by každý vyšetrovateľ  a to konštatujem, že vyšetrovatelia ŠtB neboli žiadni amatéri, potvrdil, že ani v čase pred rokom 1989, kedy súdy rozhodovali a nadobúdali tzv. vnútorné presvedčenie aj pri  sporných dôkazoch a zásada in dubio pro reo, čiže pochybnosti v prospech žalovaného, platila len málokedy, najťažšie sa dokazovala príprava na trestný čin. Bude preto zaujímavé sledovať ako chcú Pavla Ruska usvedčiť z úmyslu,  teda prípravy na trestný čin ku ktorému nedošlo  údajne preto, lebo Mikuláša Černáka zatkli.  Pavol Rusko nemusí mať vôbec za advokáta právneho génia, aby dokázal spochybniť preukázanie úmyslu ešte pred prípadným podaním obžaloby. Navyše v jeho prospech hrá 20 ročný časový odstup. Ak sa Ruskovi vo väzbe nezačne naháňať malý mozog s veľkým a bude stále tvrdiť, že nemal úmysel  k tomu z čoho sa ho snažia obviniť, dnes sa už sotva nájde  sudca, ktorý by ho odsúdil na základe výpovedí svedkov, ktorí sú buď sami odsúdení  alebo čelia viacerým obvineniam a v snahe si pomôcť  usvedčia aj vlastnú matku tzv. dohodou o vine a treste.

Logicky sa vnucuje základná otázka. Ak by Pavol Rusko chcel odstrániť svoju spoločníčku Volzovú, prečo to teda neurobil alebo sa o to nepokúsil? Veď mal na to 20 rokov! Pavol Rusko môže tvrdiť čo len chce a keby aj priznal, že ho niečo podobné napadlo po  fľaši koňaku v stave deliriumtremens, môže kľudne vyhlásiť, že po vytriezvení si to rozmyslel a od úmyslu upustil, čím trestnosť prípravy na trestný čin zaniká.

Takže si položme otázku. O čo vlastne týmto divadlom v réžii Smeru –SD ide?  Preferencie Smeru dlhodobo stagnujú a ak sa nestane zázrak Smer čaká osud HZDS.  Komédia s Pavlom Ruskom, ktorý je už dávno politický odpísaný, má zrejme za cieľ vyvolať zdanie právneho štátu v ktorom sa už do basy dostávajú aj bývalí politickí prominenti, ale hlavne odpútať pozornosť od  ministra vnútra Kaliňáka a jeho spájania s Bašternákom a nedávno podanému trestnému oznámeniu na prokurátora špeciálnej prokuratúry Vasila Špirka. Nazdávať sa, žeby Rusko namočil niekoho v kauze Gorila a že  vláda vedená Smerom prešetrí túto kauzu, ostáva už len v rovine sci-fi.

Vrátim sa k spomínanému príspevku uverejnenom na www.necenzurovane.net, v ktorom sú obzvlášť závažne skutočnosti, ktoré média zámerne nechcú resp. nemôžu uviesť.

Takže tu máme učebnicový príklad vymývania mozgov a krásne porovnanie dvoch prípadov, ktorých je korunným svedkom jeden a ten istý protagonista – Mikuláš Černák.

Na jednej strane sa Černákove  tvrdenia hodili vo veci údajnej objednávky vraždy v prípade Pavla Ruska, pričom ide len o prípravu so sporným preukázaním úmyslu.

Na druhej strane  sa mlčí o  Černákovom  označení  podtatranského bossa Ondreja Žembu v knihe s názvom „Prečo som prelomil mlčanie“ ako  objednávateľa vraždy Roberta Holuba, ktorý bol skutočne aj zavraždený.

Na rozdiel od údajnej objednávky vraždy Pavlom Ruskom – v štádiu prípravy, vo veci dokonanej vraždy Roberta Holuba polícia nepreviedla ani základné úkony vyplývajúce zo zákona, teda preverenie  hodnovernosti Černákovej výpovede a minimálne požiadanie o vysvetlenie Ondreja Žembu, bývalého vlastníka najväčšieho strategického podniku v regióne Tatravagónky Poprad. Neobjasnené ostávajú aj dve vraždy spoluvlastníkov Tatravagónky, Ing. Vladimíra Bachledu a Petra Steinhübela.

V príspevku sa uvádza, že za stavu otupenej rezignácie mlčiacej väčšiny, ktorá si už ani nevie predstaviť, žeby za nejakou stranou nebola nejaká finančná skupina s eštebáckym rodokmeňom alebo „úspešný“  ponovembrový zbohatlík zo smotánky, nemôže prekvapiť postoj tzv. orgánov činných v trestnom konaní k svedectvu Mikuláša Černáka, ktoré sa dostalo na verejnosť  paradoxne v jeho knihe „Prečo som prelomil mlčanie“ koncom roku 2015. Od vydania tejto knihy sa nenašiel nikto kto by položil kompetentným otázku, prečo o tom všetci mlčia! 
Prílohou sú dve časti tejto knihy, ktoré by v každom civilizovanom právnom štáte EÚ vyvolali  zemetrasenie na policajnom prezídiu a boli dostatočným podkladom pre ich preverenie prokuratúrou a  políciou. Z prvej ukážky knihy musí byť každému gramotnému človeku jasné, že agent resp. spolupracovník SIS Ondrej Žemba, je  označený ako objednávateľ  vraždy Roberta Holuba na základe politickej objednávky. Nie je to však vôbec jasné nikomu z politikov, prokuratúry, policajného prezídia, NAKA atď.

http://necenzurovane.net/kovac/obr/cernak.pdf
Mikuláš Černák  verejne potvrdil to, čo už bolo dávno známe. Konkrétne sa jedná o objednávku vraždy Róberta Holuba, ktorú vybavoval na podnet elity HZDS, ktorej Holub prerastal cez hlavu, Ondrej Žemba, často v médiách označovaný ako hlava podsvetia podtatranského regiónu.  Tento bývalý šampión v kulturistike, za socializmu člen Pomocnej stráže verejnej bezpečnosti (PSVB), ktorý začínal ako vymáhač  finančných pohľadávok  a tzv. ochrankár tzv. starých komunistických štruktúr, za čo bol právoplatne odsúdený za vydieranie, po vražde Vladimíra Bachledu  a Petra Steinhubela (alias Žaluďa)  ovládol jeden z najväčších strategických podnikov v regióne Tatravagónku.

Kniha  M. Černáka  potvrdzuje, že ľudia ako Ondej Žemba alebo Ján Kán,  by za zločiny na ktorých sa podieľali sotva ostali  na slobode bez krytia skorumpovaných policajtov a prokurátorov, ktorí boli na výplatnej páske mafie. O tých, ktorí mu zabezpečovali a aj v súčasnosti zabezpečujú beztrestnosť  všetci vrátene médií podozrivo mlčia.

František Bednár

S príspevkom súvisiace:

http://www.hlavnespravy.sk/v-pripade-obvineneho-pavla-ruska-na-policii-vypovedal-prezident-sfz-jan-kovacik/1199014
http://www.etrend.sk/firmy/tatravagonka-sa-chytila-na-supertrhu.html
www.lamafia.cz/sloven.htm
http://www.e-obce.sk/clanok.html?id=945&akcia=novykomentar

http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/pobili-policajti-z-inspekcie-ministerstva-vnutra.html
http://www.pluska.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/kto-pomahal-mellovi.html
http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/prokurator-sufliarsky-dovolenkoval-clovekom-odsudenym-za-drogy.html

http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/sokujuce-video-svedok-prehovoril-detaily-vrazdach-cernakovho-gangu.html
https://www.youtube.com/watch?v=pNM86–wbl8