Slovensko očami bývalého politického väzňa

Slovenský premiér nedávno v Salzburgu prisľúbil francúzskemu prezidentovi podporu v reforme o vyslaných pracovníkoch do zahraničia a absolútnu mieru solidarity v Európe, čo ihneď prezentoval ako úspech pri  vytváraní užšieho jadra EÚ. Róbert Fico  sa doma trápi žabomyšou vojnou s nevyrovnaným koaličným partnerom a Emanuel Macron náhlym poklesom popularity, permanentnou hrozbou teroristických útokov radikálnych islamistov, často z radov imigrantov a ekonomickými problémami  Francúzka. Tak by sa dalo zhrnúť stretnutie štyroch lídrov v rakúskom Salzburgu, kde sa Fico snažil vytvárať dojem presvedčeného fanúšika európskeho projektu.

V protiklade s holubičím prístupom Slovenska, poľská premiérka Beata Szydlová, v reakcii na Macronove slová, že Poľsko sa v Európe dostáva do izolácie a je v konflikte s hodnotami EÚ, prezidentovi odporučila, aby sa sústredil na záležitosti svojej  vlastnej krajiny. Možno potom bude schopný dosiahnuť rovnaké hospodárske výsledky a rovnakú úroveň  bezpečnosti pre občanov, akú zaručuje Poľsko. Ďalej uviedla, že o  budúcnosti Európy nebude rozhodovať Macron, ale bude utváraná všetkými členskými štátmi.

Zatiaľ čo predseda slovenskej vlády  účelovou žalobou proti kvótam, ktorej konečný verdikt bol vopred známy, predstieral, že bude chrániť občanov Slovenka pred hrozbou terorizmu a islamizácie,  predseda maďarskej vlády sa obrátil listom na predsedu Európskej komisie, aby Európska únia v rámci európskej solidarity prispela Maďarsku polovicou na doterajšie náklady na ochranu južnej hranice pred migrantmi. Maďarsko minulo na ochranu hraníc doposiaľ 800 miliónov eur. V rámci európskej solidarity by bolo potrebné hovoriť aj o otázke ochrany hraníc, pričom solidarita by sa mala prejaviť aj v praxi. Vláda premiéra Viktora Orbána, kritizovaná z Bruselu v otázke solidarity k imigrácii, vyhlásila, že pred migrantmi chráni nielen seba, ale aj Európu.

Niet pochýb, že Slovenská vláda, podrazila spojencov z V4 a súčasné harašenie  jadrom a skokom o 10 rokov v životnej úrovni slovenských občanov je len ďalšou taktikou  Smeru ako si udržať kontrolu nad eurofondmi, ktoré po roku 2020 v súčasnej podobe skončia.  Cena za to bude bez pochýb aj v zmene postoja vlády k otázke prijímania imigrantov. V súvislosti s rozhodnutím Európskeho sudu, podľa ktorého  Imigranti majú nárok na sociálne dávky, možno preto očakávať, že onedlho sa budú slovenskí občania skladať v jadre EÚ aj na sociálne dávky pre imigrantov z islamských krajín.

Na rozdiel od nášho predsedu vlády, nezdieľam jeho optimizmus a vysoké očakávania zo strany  Nemecka a už vôbec nie zo strany Francúzska, ku ktorým sa máme primknúť. Spomeňme si ako nás práve Nemecko 7 rokov diskriminovalo po vstupe do EÚ zákazom  zamestnávania našich občanov. V tom čase k nám bolo po páde železnej opony najústretovejšie len Anglicko, možno aj vzhľadom na historické  skúsenosti s našimi parašutistami, ktorí úspešne uskutočnili atentát na Heydricha, pilotmi, ktorí bojovali v radoch  RAF, či Československými vojakmi, ktorí bojovali po boku  Angličanov v Afrike proti Rommelovi. Práve Anglicko po Brexite prestáva byť motorom EÚ, alebo jadrom, ako ho nazýva pán premiér, čo neveští pre Slovensko nič dobré.

Osobne mám ako štatutár Svetového združenia bývalých politických väzňov negatívne skúsenosti s prístupom Francúzskej vlády k otázke vyplatenia žoldov naším občanom, ktorí sa nechali po 2. svetovej vojne a po prevzatí vlády v bývalom Československu komunistami naverbovať do Francúzskej cudzineckej légie (FCL), kde bojovali za vtedajšie  koloniálne záujmy Francúzska v Indočíne. Uvedené občianske združenie eviduje v Sekcii FCL príbuzných po príslušníkoch FCL, ktorí sa dostali do zajatia alebo boli väznení. Ich osudy boli veľmi tragické, mnohí v bojoch padli, zomreli na následky chorôb v neľudských podmienkach zajateckých táboroch vo Vietname, Číne a stalinských Gulagoch, alebo boli repatriovaní a odsúdení k dlhoročným trestom. Len niekoľkým sa podarilo prežiť a poskytnúť svoje svedectvá. Príslušníkom FCL sa v čase ich služby ukladali žoldy vo francúzskych bankách a keďže sa jednalo o dlhoročné vklady išlo o dedičstvo na ktoré mali nárok v prípade smrti ich príbuzní.  Všetky žiadosti o uplatnenie nároku na toto dedičstvo boli zo strany Francúzkych  inštitúcii odmietnuté s tým, že vklady prepadli v prospech štátu.  Žiadosti neakceptoval ani bývalý prezident Sarkozy. Európsky súd sťažnosť odmietol ako neopodstatnenú bez uvedenia dôvodu. Na požiadanie príbuzných združenie  19. júla 2017 zaslalo žiadosť novozvolenému prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, ktorého sme upozornili na túto nespravodlivosť voči našim občanom.  Podrobnosti o tejto problematike sú uvedené na stránke združenia. http://www.szcpv.org/fcl/fcl.html

Premiérove očakávania nezdieľam aj z toho dôvodu, že som vyše 20 rokov pracoval ako vedúci dispečingu a dispečer vo Francúzskej nadnárodnej spoločnosti, ktorá mala v správe centrálne zdroje  tepla (CZT).  Nepovažoval som za šťastné, že sa viaceré mestá na Slovensku ľahkomyseľne vzdali príjmov z tohto lukratívneho odvetvia energetiky. Je pravdou, že pozitívom bola inovácia a modernizácia, často však na úkor rušenia pracovných miest a zisku.

Nepovažujem preto očakávania a sľuby pána premiéra za úprimné, pretože sa nikdy neozval proti protiústavnej a skrytej privatizácii vody v najchudobnejších krajoch Slovenska práve francúzskou nadnárodnou spoločnosťou.

Jeden z jeho  chránencov s ktorým otvára futbalové štadióny a  ktorý  za nezákonnú privatizáciu vody dostal trafiku v podobe funkcie prezidenta Slovenského futbalového zväzu, podobne ako predtým dostal Široký hokej, Ján Kováčik, bol jedným z hlavných aktérov protiústavnej privatizácie vodárenských spoločností v najchudobnejších regiónoch Slovenska, v Banskobystrickom a Prešovskom kraji.
           Nikto z poslancov sediacich  v NR SR nemal záujem podať trestné oznámenie za  zneužívanie právomoci verejného  činiteľa na primátorov a starostov v prípade   protiústavnej a teda aj nezákonnej skrytej  privatizácie Stredoslovenskej  a Podtatranskej vodárenskej spoločnosti v roku 2006.

V rozpore s  Ústavou Slovenskej republiky je privatizácia vody vylúčená a zakázaná priamo článkom č. 4, podľa ktorého vodné zdroje patria  Slovenskej republike. Podľa rovnakého scenára ako v Banskobystrickom kraji prebiehala pod dohľadom Jána Kováčika aj tzv. privatizácia vody v Prešovskom kraji.  Ako  potvrdzuje časť spisu SIS s názvom „Gorila“ akcionári vodárenských spoločností sa  podieľali na poškodení občanov tým, že na 30 rokov umožnili  tzv. „prenájmom potrubí“,  distribúciu vody a určovanie jej  ceny zahraničnej nadnárodnej spoločnosti.
Pripomínam, že týmto postupom bola porušená Ústava Slovenskej republiky

P r v ý  o d d i e l: ZÁKLADNÉ USTANOVENIA – Čl. 4
           
           Nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Pre priaznivcov  ĽS NS z radov ľudákov, katolíckej cirkvi a bývalých členov HZDS, ktorí by sa chceli recyklovať späť do vysokej politiky cez Kotlebovu stranu,  pripomínam, že vodca Kotleba nikdy ako župan neotvoril tému privatizácie vody v Banskobystrickom kraji.

Pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2012  bol  obrovský problém dostať do volebného programu ĽS NS ako bod. č. 1  tento text.

1. Za pomoci občanov dosiahneme, aby vysoká politika nebola najorganizovanejšou a najzločineckejšou profesiou. Politici musia  niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a byť trestne stíhaní za zneužitie právomoci a to aj z nedbanlivosti. Prijatím účinných zákonov prešetríme privatizáciu strategických podnikov, pôvod majetku finančných oligarchov  a rozkradnutý majetok navrátime do vlastníctva štátu.

Politbyro ĽS NS označilo tento bod ako  utópiu a  rozhodlo, že tento bod sa do programu nedostal. Až po hrozbe niektorých členov, že stiahnu svoju kandidatúru za ĽSNS sa tento bod tzv. „Desatora“ dostal do programu ĽS NS, avšak v zmenenej podobe. Kotlebova ĽS NS   sa ním dnes chváli na svojej webovej stránke. http://www.naseslovensko.net/wp-contentuploads201501volebny-program-2016-pdf/.

Zámerne sa však v tomto bode vynechali vety za pomoci občanov a prešetrenie pôvodu majetku finančných oligarchov.

Z uvedených osobných skúseností preto nezdieľam optimizmus a očakávania slovenského  premiéra o prínose Francúzska k zvyšovaniu životnej úrovne a zlepšenia života slovenských občanov. Skôr si myslím, žeby sme si mali uvedomiť, že k Francúzsku, ktoré stratilo svoje kolónie, by sme mali pristupovať opatrne a vyjednávať spoločne v rámci krajín V 4, čo by nám dalo záruku, že sa nestaneme pre Francúzsko  náhradou za bývalé kolónie.

František Bednár

Príloha:

Žiadosť o pomoc vo veci dedičstva -nevyplatených žoldov po padlých, nezvestných a väznených príslušníkoch francúzskej cudzineckej légie v rokoch 1946-1954

MonsieurlePrésident
Emmanuel Jean-MichelFrédéricMacron
Présidence de la Républiquefrancaise
Palais de  l’ Elysée,
F – 75000 Paris

Naša zn. SZ-44/17                                                                            Poprad 19. 7. 2017

Vec: Žiadosť o pomoc vo veci dedičstva -nevyplatených žoldov po padlých, nezvestných a väznených príslušníkoch francúzskej cudzineckej légie v rokoch 1946-1954

Vážený pán prezident!
Dovoľte, aby sme Vám v mene členov Svetového združenia bývalých politických väzňov srdečne blahoželali k víťazstvu v prezidentských voľbách a nástupu do funkcie hlavy štátu.

Súčasťou našej organizácie je aj sekcia bývalých príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie a ich príbuzných. Pred a po komunistickom prevrate v Československu (ČSR) v roku 1948, mnohí naši občania emigrovali a boli naverbovaní  do  Francúzskej cudzineckej légie kde bojovali za záujmy Francúzska počas vojny v Indočíne v rokoch 1946-1954. Ich osudy boli veľmi tragické, mnohí v bojoch padli, zomreli na následky chorôb v neľudských podmienkach zajateckých táboroch vo Vietname, Číne a stalinských Gulagoch, alebo boli repatriovaní a dostali sa do rúk komunistickej tajnej polície, kde boli mučení a odsúdení k dlhoročným trestom v najhorších komunistických väzniciach. Len niekoľkým sa podarilo prežiť a poskytnúť svoje svedectvá našej organizácii.

Vo veci nespravodlivého  postupu francúzskych úradov, ktoré po 30. rokoch všetky uložené peniaze padlých, nezvestných a väznených legionárov pochádzajúcich z bývalého Československa,  teda dedičstvo na ktoré mali nárok ich príbuzní, nechali prepadnúť v prospech štátu  sme sa na bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho  listom ešte zo dňa 22. 4. 2007 na ktorý sme nedostali priamu odpoveď.  Korešpondencia s prezidentom a francúzskymi úradmi je uverejnená na našej internetovej stránke. http://www.szcpv.org/fcl/prezident.html

Ako vyplýva z odpovede Ministerstva obrany FR  č. DEF/EMAT/ BRI/REPETRAN/16 zo dňa 21.2.2002, postup prepadnutia peňazí legionárov  po 30. ročnej lehote je nesprávny a zjavne poškodzuje dedičov a príbuzných legionárov, ktorých Francúzske úrady ako je dokázateľné, počas tejto lehoty o ich finančných nárokoch nikdy písomne nevyrozumeli.  Francúzske úrady absolútne ignorujú aj historický fakt  právnej prekážky pre uplatnenie nárokov dedičov z dôvodu existencie totalitného komunistického režimu v bývalom Československu, ktorý účasť svojich občanov v FCL klasifikoval ako vlastizradu  z čoho je zrejme, že akékoľvek oficiálne domáhanie sa vysporiadania dedičstva po padlých a nezvestných nebolo v tomto období možné.
Vážený pán prezident,
veríme, že sa ako svetom uznávaná autorita zasadíte o to aby bol tento nespravodlivý postup zo strany  Francúzskych úradov v súlade s morálku a kódexom samotnej FCL odstránený a že Francúzsko nezabudne na svojich hrdinov, ktorí obetovali svoje životy za jeho záujmy a ocení  ich minimálne  aspoň tak ako Veľká Británia, ktorá každý rok pozýva na svoj zastupiteľský úrad vojnových veteránov a ich príbuzných, ktorých oceňuje morálne a aj finančne.
Vážený pán prezident,
v prípade padlých, nezvestných a väznených legionárov sa nejedná o odškodnenie ako v prípade obetí holokaustu. Jedná sa o  peniaze občanov Československá, ktoré dostali za svoju službu Francúzskej republike a je preto krajne nespravodlivé, ak táto republika im za najvyššie prinesené obete ešte odrátava z týchto peňazí náklady na výzbroj a výstroj a navyše všetko prepadne v prospech štátu z dôvodu zámienky v podobe 30. ročnej lehoty na vysporiadanie týchto nárokov, čo v danom období nebolo možné z dôvodu politickej situácie v bývalom Československu.

Veríme, že  dedičstvo–bankové vklady našich občanov, príslušníkov FCL, ktoré prepadli v prospech štátu, budú v súlade s ochranou dedičského práva, ktoré je nepremlčateľné, vyplatené oprávneným osobám -dedičom  po padlých, nezvestných a väznených legionároch o čo sa títo bezúspešne  domáhajú už dlhé roky a že sa ich oprávnené osoby dožijú ešte počas svojho života.
Príloha.
1.   Odpoveď na list  prezidentovi Nocolasovi Sarkozymu zo dňa 4. 4. 2008
2.   Odpoveď Ministerstva obrany FR zo dňa 21.2.2002
3.   Zoznam evidovaných oprávnených osôb

Svetové združenie bývalých politických väzňov
zastupujúci predseda František Bednár

Na vedomie:

Ambasade de FranceenSlovaquie Hlavné námestie 7, 81228 Bratislava – Staré Mesto
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Paríži-Francúzsko, 125, RueduRanelagh, 75016 Paríž