Od ideologickej komunistickej totality k totalite energetickej: Vláda chce legalizáciou nedovoleného podnikania konsolidovať verejné financie

20. novembra 2025 13:14, Prečítané 757x, František Bednár, Nezaradené

Asociácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie (APOZE)
20. november 2025

Slovensko čelí novému pokusu o rozšírenie povinností na domácnosti, samosprávy a podnikateľov, ktorí si vyrábajú elektrinu pre vlastnú spotrebu. Najnovšie vyjadrenia ministerstiev súčasnej vlády a ÚRSO vytvárajú obraz energetickej totality, v ktorej sú vlastníci fotovoltických zariadení označovaní za „podnikateľov“ – aj napriek tomu, že zákony Slovenskej republiky jasne stanovujú opak.

Znepokojenie vyvolal článok portálu Aktuality z 18. 11. 2025:
Štát prelomil mlčanie: Tieto domácnosti nebudú platiť sociálne odvody za fotovoltiku – Budeme za fotovoltiku platiť 131 eur mesačne?

Namiesto jasného odmietnutia legislatívneho nezmyslu sa rozšírila vlna chaosu a špekulácií, ako sa vyhnúť povinnostiam, ktoré nemajú oporu v zákone. Návrh vyvoláva vážne pochybnosti o odbornej spôsobilosti jeho predkladateľov a zasluhuje preverenie zo strany Generálnej prokuratúry SR z hľadiska možného zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Kľúčové body:

Výroba elektriny pre vlastnú spotrebu NIE JE podnikaním
Platná legislatíva (§ 4 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike) jednoznačne stanovuje: „Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny výlučne pre vlastnú spotrebu.“
Domácnosti, samosprávy a podnikatelia teda nepodnikajú, ani nevykonávajú živnosť.
Pokus o legalizáciu nedovoleného podnikania
Návrh vlády hrozí, že z domácností a malých výrobcov sa stanú „podnikatelia“ s povinnosťou:
- registrovať sa,
- platiť sociálne odvody 131 € mesačne,
- viesť účtovníctvo a podávať daňové priznania.
  Tento postup je v priamom rozpore so Živnostenským zákonom (455/1991 Z. z.), ktorý definuje podnikanie ako sústavnú zárobkovú činnosť vykonávanú s cieľom zisku.
Rozpor s viacerými zákonmi
Návrh a jeho výklad sú v rozpore so zákonmi o energetike, podpore OZE, spotrebnej dani z elektriny a vlastníctve bytov.
- Prevádzkovatelia malých FVZ do 50 kW sú oslobodení od spotrebnej dane a administratívnej záťaže (od 1.1.2025).
- Spoločenstvá vlastníkov bytov nemôžu podnikať; absurdné byrokratické postupy DS ohrozujú vlastníkov a odhaľujú systémovú nesúladnosť.
- Slovensko zaostáva za Českou republikou, ktorá prijala LEX OZE I, zvyšujúci limit malých zdrojov na 100 kW a minimalizujúci byrokraciu.
Štátna schizofrénia
Finančná správa potvrdzuje, že domácnosť posielajúca prebytok energie cez virtuálnu batériu nie je podnikateľom, napriek plánom vlády ukladať povinné odvody aj tým, ktorí zákonom nie sú podnikateľmi.
Skutočný problém
Politika štátu preferovala tzv. „solárnych barónov“ na úkor malých výrobcov. Byrokratické a direktívne zásahy obmedzujú domácnosti a malé podniky, zatiaľ čo energetické monopoly profitujú.
Legislatívny návrh APOZE
Odporúča vypustiť z definície elektroenergetického podniku v zákone o spotrebnej dani vetu, ktorá neprávom zahŕňa výrobcov pre vlastnú spotrebu, a jasne stanoviť:

„Elektroenergetickým podnikom nie je prevádzkovateľ lokálneho zdroja podľa § 4b zákona č. 309/2009 Z. z., ktorý vyrába elektrinu pre vlastnú spotrebu.“

Apel na vládu, parlament a verejnosť
Slovensko stojí pred rozhodnutím:
- Budeme trestať domácnosti, samosprávy a podnikateľov za energetickú zodpovednosť?
- Alebo podporíme samovýrobu energie a energetickú nezávislosť občanov?

Záver:
Návrhy vlády môžu zvrátiť roky budovania obnoviteľných zdrojov energie. APOZE odmieta pokus o zakrývanie deficitu verejných financií tým, že sa z prevádzkovateľov FVZ stanú „nedobrovoľní podnikatelia“. Asociácia bude konať:

pripraví legislatívne pripomienky,
osloví poslancov NR SR,
zverejní analýzu pre médiá,
a ak bude potrebné, využije právne kroky na ochranu občanov.

Kontakt:
František Bednár
predseda APOZE
frantisek.bednar@obnovitelnezdroje.eu

Príloha: Komplexná analýza „Od ideologickej komunistickej totality k totalite energetickej“

______________________________________________________________________________________________________________________________

Analýza k stanovisku Asociácie na podporu obnoviteľných zdrojov energie (APOZE)

november 2025

Od ideologickej komunistickej totality k totalite energetickej

alebo ako chce vláda legalizáciou nedovoleného podnikania konsolidovať verejné financie

Štát opäť siaha na domácnosti, samosprávy a podnikateľov: zo samovýrobcov energie robí „podnikateľov v energetike“

Najnovšie vyjadrenia a návrhy ministerstiev súčasnej vlády a ÚRSO signalizujú pokus o bezprecedentné rozšírenie povinností platieb na domácnosti, samosprávy a podnikateľov, ktorí si vyrábajú elektrinu pre vlastnú spotrebu.
Vzniká obraz energetickej totality, v ktorej štát označuje každého vlastníka fotovoltiky za „podnikateľa“ – aj napriek tomu, že zákony Slovenskej republiky jednoznačne hovoria opak.

Znepokojenie medzi prevádzkovateľmi fotovoltických zariadení (FVZ) vyvolal článok s názvom „Štát prelomil mlčanie: Tieto domácnosti nebudú platiť sociálne odvody za fotovoltiku -Budeme za fotovoltiku platiť 131 eur mesačne?“, uverejnený 18. 11. 2025 na portály Aktuality . https://zive.aktuality.sk/clanok/rusy1Bh/budeme-za-fotovoltiku-platit-131-eur-mesacne-stat-vydal-stanovisko/#google_vignette

Namiesto jasného odmietnutia zjavného legislatívneho nezmyslu sa však rozšírila vlna chaosu, špekulácií a rád, ako sa vyhnúť povinnostiam, ktoré vôbec nemajú oporu v zákone. To, čo malo byť okamžite označené za absurdný výklad práva, sa zmenilo na verejnú diskusiu, akoby išlo o reálnu možnosť zavedenia odvodov pre FVZ vyrábajúce energiu pre vlastnú spotrebu.

Takýto návrh vyvoláva vážne pochybnosti o odbornej a funkčnej spôsobilosti jeho predkladateľov. Ak predstavitelia verejnej moci navrhujú riešenia, ktoré sú v zjavnom rozpore so zákonom, základnou logikou energetického práva a elementárnou ochranou práv občanov, je legitímne žiadať, aby bola ich spôsobilosť na výkon funkcie nezávisle posúdená.

Rovnako je namieste, aby Generálna prokuratúra SR preverila, či postup a úvahy predkladateľov neprekračujú hranice ich zákonných kompetencií, a či svojim konaním nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže návrh môže mať za následok neoprávnené zásahy do práv tisícov domácností, samospráv a podnikateľov.

Výroba elektriny pre vlastnú spotrebu NIE JE podnikaním

Toto nehovorí Asociácia, ale platná legislatíva:

4 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike:

„Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny výlučne pre vlastnú spotrebu.“

Ministerstvo hospodárstva SR (oficiálne stanovisko, 2019):

„Prevádzka lokálneho zdroja nie je podnikaním v energetike.“
(SAPI/Ministerstvo hospodárstva SR, 13.08.2019)

Teda:
Domácnosť, samospráva, živnostníci a podnikatelia, ktorí vyrábajú elektrinu pre seba, nie sú energetickým podnikom, nepodnikajú v energetike, nepredávajú službu a neprevádzkujú živnosť zapísanú v obchodnom registri.

Pokus o legalizáciu nedovoleného podnikania

Štát vynakladá enormné úsilie, aby z každého kto inštaloval fotovoltiku – bez ohľadu na to, či ide o prebytky v rámci virtuálnej batérie – vytvoril „podnikateľov“ a tým im uložil povinnoť, ktorá vyplýva len zo zákona pre živnostníkov, teda:

■ povinnosť registrovať sa

■ platiť sociálne odvody 131 € mesačne

■ viesť účtovníctvo a podávať daňové priznania

Je to v priamom rozpore so Živnostenským zákonom (455/1991 Z. z.), ktorý hovorí jasne:

Podnikanie = sústavná zárobková činnosť vykonávaná s cieľom zisku.

Domácnosti, samosprávy, živnostníci a podnikatelia si neinštalovali fotovoltiku za účelom zisku, ale preto, aby si znížili náklady na bývanie.

Preto je absurdné, že vláda chce:

označiť a legalizovať činnosť, ktorá nie je podnikaním,
následne na ňu uvaliť odvody,
a tým „konzervovať“ byrokraciu ako nový zdroj príjmov pre štátny rozpočet.

Ide o krok pripomínajúci praktiky centrálne plánovaných režimov, kde občan nesmel vyrábať ani pre seba bez toho, aby sa nestal „nepriateľom štátu“.

Rozpor s viacerými zákonmi súčasne

Tento návrh a výklad sú v priamom rozpore s nasledujúcimi zákonmi:

a) Zákon o energetike (251/2012 Z. z.)

Výroba pre vlastnú spotrebu ≠ podnikanie.
Malý zdroj do 10 kW ≠ podnikanie.
Lokálny zdroj do 50 kW ≠ podnikanie.

b) Zákon o podpore OZE (309/2009 Z. z.)

Podporuje samovýrobu energie.
Nepredpokladá, že samovýroba bude predmetom podnikania.

c) Zákon o spotrebnej dani z elektriny (607/2009 Z. z.)

Zákon dodnes obsahuje nejasné a dlhodobo kritizované ustanovenie § 2 ods. 1, podľa ktorého je každá osoba vyrábajúca elektrinu pre vlastnú spotrebu formálne označená za elektroenergetický podnik pričom zákona uvádza domácnosť ako koncový odberateľ elektriny elektroenergetickým podnikom nie je. To je však v rozpore s realitou, keďže každé FVZ, ktoré vyrába elektrinu pre vlastnú spotrebu vrátane domácnosti už predkladatelia inkriminovaného návrhu za elektroenergetický podnik považujú.

Ide o absurdum bez obdobného príkladu v členských štátoch EÚ. Do 1. 1. 2025 platilo, že ak mal subjekt nainštalované čo i len jedno fotovoltické zariadenie s výkonom nad 10 kW, musel platiť spotrebnú daň namiesto dodávateľa zo všetkých odberných miest. Problémom pritom nebola samotná výška dane (1,32 €/MWh), ale to, že povinnosť platiť ju vznikala aj z dodanej elektriny a z každého odberného miesta – čo predstavovalo enormnú administratívnu a finančnú záťaž najmä pre samosprávy s desiatkami až stovkami odberných miest.

Asociácia na podporu OZE (APOZE), ktorá je na pre svoje kritické postoje v nemilosti a nemá žiadnu podporu na rozdiel od napríklad Energieportálu Radovana Potočára, ako jediná od roku 2022 konzistentne žiadala túto legislatívnu anomáliu odstrániť. Predchádzajúce vlády (Heger, Ódor) problém ignorovali a až na základe poslaneckého návrhu Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) boli od 1. 1. 2025 prevádzkovatelia fotovoltických zdrojov do 50 kW oslobodení od:

platenia spotrebnej dane,
povinnosti registrácie na colnom úrade,
nezmyselnej byrokratickej záťaže.

Toto je žiaľ doposiaľ jediné opatrenie, ktoré možno označiť za skutočnú podporu OZE zo strany štátu.

Zo znenia zákona pritom logicky vyplýva, že prevádzkovatelia zdrojov do 50 kW neplatia spotrebnú daň, a preto nemôžu byť povinní platiť ani sociálne odvody. Návrh APOZE, aby prevádzkovateľ lokálneho zdroja podľa § 4b zákona č. 309/2009 Z. z. nebol považovaný za elektroenergetický podnik, však nebol akceptovaný. Práve to umožňuje dnešný arbitrárny výklad zákona a snahu označiť za „podnikateľov“ každého, kto si nainštaloval fotovoltiku.

d) Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

Spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) tvoria špecifickú skupinu, ktorá nemôže podnikať, pretože ide o právnické osoby, ktoré nie sú založené na podnikaní. Ich primárnym cieľom je správa domu a poskytovanie služieb súvisiacich s vlastníctvom bytov, nie dosahovanie zisku.

Napriek tomu sa v praxi opakovane stretávame s absurdnými postupmi zo strany distribučných spoločností. Typickým príkladom je SVB, ktoré si inštalovalo fotovoltický zdroj (FVZ) na ohrev teplej vody ako doplnok k tepelnému čerpadlu. Distribučná spoločnosť trvala na uzatvorení zmluvy s argumentom, že výroba elektriny je podnikaním v energetike podľa § 4 zákona o energetike – a teda SVB by mala vykazovať právnu subjektivitu podnikateľa, čo je jasný nesúlad so zákonom.

Až po oznámení, že bude podaný podnet Generálnej prokuratúre pre podozrenie z trestného činu neodvoleného podnikania, DS zmluvu zrušila a uzatvorila novú, v ktorej už výroba elektriny nebola považovaná za podnikanie v energetike.

Tento prípad jasne ukazuje, že neskutočne byrokratické a nezmyselné výklady zákonov zo strany distribučných spoločností môžu ohrozovať SVB a ich vlastníkov, nútia ich do zbytočného právneho sporu a odhaľujú systémovú nesúladnosť medzi energetickým a vlastníckym právom.

e) Programové vyhlásenie vlády SR

Deklaruje podporu obnoviteľných zdrojov. Tento krok je presným opakom.

f) Politika EÚ – Zelená dohoda

EÚ odporúča členským štátom podporovať OZE a minimalizovať byrokraciu, nie ju násobiť.

Štátna schizofrénia:

Kto je podnikateľ a kto nie?**

Finančná správa v stanovisku portálu Aktuality (18.11.2025) uvádza:

Domácnosti využívajúce virtuálnu batériu nebudú platiť sociálne odvody.
Len subjekty s povolením od ÚRSO sú podnikateľmi.
Domácnosti bez povolenia podnikateľmi nie sú.

Teda samotný štát potvrdzuje:

Domácnosť posielajúca prebytok energie cez virtuálnu batériu nie je podnikateľom.

Napriek tomu vláda a ministerstvá uvažujú o uložení povinných odvodov a administratívnych úkonov aj na tých, ktorí podľa zákona ani podľa štátu podnikateľmi nie sú.

Kde je skutočný problém ?

Štát svojou politikou dlhodobo podporoval obrovské zárobky tzv. solárnych barónov – vyvolených spriaznených s politikmi, ktorí profitovali z fotovoltických plantáží na úrodnej poľnohospodárskej pôde, napríklad FVE Humenné 1 a 2 spojené s bývalým prešovským županom Chudíkom. Náklady na tieto projekty sa následne premietali do distribučných poplatkov, ktoré platili všetci občania.

S nástupom energetickej krízy sa nárast fotovoltických zariadení (FVZ) inštalovaných verejnosťou a malými podnikateľmi stal prekážkou pre tradičnú energetickú lobby, ktorá prišla o časť ziskov z predaja elektriny. Boom fotovoltiky nevyvolal Green Deal ani snaha EÚ znižovať uhlíkovú stopu – motiváciou bola jednoducho úspora nákladov. Zámienkou na obmedzovanie a spomaľovanie inštalácií sa následne stali tzv. prebytky energie dodávané do siete. Paradoxne, keď išlo o prebytky „solárnych barónov“, problém sa nikdy neriešil.

Namiesto technických riešení – ako je využitie prebytkov na ohrev teplej vody, kúrenie, batérie alebo zdieľanie – nastupujú byrokratické a direktívne zásahy s cieľom obmedziť malých výrobcov.

Minister Taraba a staronový šéf ÚRSO Holjenčík, úzko prepojený s energetickou lobby, sa otvorene vyjadrujú, že chcú zlikvidovať fotovoltiku ako obnoviteľný zdroj energie, ktorý označujú za „cestu do pekla“. Slovensko pritom má najprísnejší limit pre malý zdroj v EÚ – 10 kW.

Pre porovnanie, Česká republika prijala LEX OZE I, ktorý:

zvyšuje limit malých zdrojov na 50 kW (od 1. 8. 2025 na 100 kW),
ruší povinnosť stavebného povolenia,
považuje malý zdroj za bežnú súčasť stavby,
minimalizuje byrokraciu,
podporuje energetickú nezávislosť domácností.

Slovensko v tejto oblasti zaostáva o 15 rokov.

Návrhy APOZE, ktoré ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií a ÚRSO odmietli:

Zvýšiť limit malých zdrojov z 10 kW na 50 kW,
Zrušiť zbytočné administratívne povinnosti,
Zjednotiť a opraviť zákon o spotrebnej dani,
Jasne vylúčiť prevádzkovateľov lokálnych zdrojov z kategórie energetických podnikov,
Implementovať český model LEX OZE I.

Po nástupe Jozefa Holjenčíka sa ÚRSO správa ako „štát v štáte“. Dokonca si prisvojilo kompetencie riešiť sťažnosti podané Štátnej obchodnej inšpekcie (ŠOI) v oblasti energetiky, čo predstavuje konflikt záujmov. ÚRSO totiž rozhoduje o sťažnostiach spotrebiteľov voči dodávateľom, ktorým samo vydáva licencie na podnikanie, čím je ohrozená nezávislosť rozhodovania. Je preto nevyhnutné, aby vyšetrovanie týchto sťažností zabezpečovala nezávislá inštitúcia.

Pripomeňme, že v roku 2017 odstúpil šéf ÚRSO po kauze viacnásobného zvýšenia distribučných poplatkov (tzv. ističová kauza), ktorú predseda NR SR Andrej Danko označil za cynizmus a bezcharakternosť.

Súhrn krokov prijatých po nástupe Jozefa Holjenčíka:

Navrhol zvýšenie poplatku za pripojenie FVZ do siete (tzv. G-komponent) o 333 %; po kritike MH SR bol znížený na 30 %.
Vyhláškou č. 154/2024 zvýšil možnosť zmeny dohodnutej rezervovanej kapacity z 20 % na 50 %, čím núti odberateľov k výmenám ističov a platbám tzv. „výpalníckeho“ poplatku až do 42 € (VSD) za plombu na rozvádzači – čo nie je vo vlastníctve distribučnej spoločnosti. Tento krok prináša miliónové zisky energetickým firmám a zároveň porušuje zákon o ochrane spotrebiteľa.
Navýšil distribučné poplatky a zmenil tarify od 1. 7. 2025 v neprospech prevádzkovateľov malých FVZ na rodinných domoch, čím sa prevádzka FV stáva drahšou.
Navrhol zmenu systému zúčtovania odchýlok od 1. 8. 2025 v neprospech priemyselných podnikov. Klub 500 označil tento krok za „kolektívny trest“, ktorý ohrozuje existenciu podnikov, pracovné miesta a konkurencieschopnosť Slovenska, pričom zisky energomonopolov rastú na úkor podnikateľov.
Od 1. 1. 2026 zaviedol zmluvné pokuty za prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity aj pre FVZ.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravil novelu vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorou zvyšuje cenu silovej elektriny pre zraniteľných odberateľov, teda aj domácnosti. Tá by mala vzrásť zo súčasných 61 eur za megawatthodinu (MWh) na 72,7 eura/MWh. Zároveň zvýšil aj koeficient zmeny ceny elektriny na rok 2026, ktorý vstupuje do výpočtu ceny, na 1,429719. Novelu vyhlášky predložil ÚRSO na rokovanie tripartity 25. 11. 2025.

Tieto kroky ÚRSO jednoznačne favorizujú energetické monopoly, zvyšujú byrokraciu a finančné zaťaženie pre domácnosti a malé podniky.

Šéf ÚRSO týmto postupom nepriamo poškodzuje koaličnú stranu Hlas – SD, v ktorej gescii je ministerstvo hospodárstva, a prispieva k trvalému znižovaniu jej volebných preferencií.

Návrh na legislatívnu opravu zákona o spotrebnej dani

APOZE odporúča vypustiť z textu zákona č. 609/2007 Z. z. vetu:

„… elektroenergetickým podnikom sa rozumie aj podnikateľ, ktorý nemá povolenie podnikať v energetike a ktorý vyrába elektrinu alebo distribuuje elektrinu na vlastnú spotrebu …“

A doplniť jasnú definíciu:

„Elektroenergetickým podnikom nie je prevádzkovateľ lokálneho zdroja podľa § 4b zákona č. 309/2009 Z. z., ktorý vyrába elektrinu pre vlastnú spotrebu

Apel na vládu, parlament a verejnosť

Slovensko stojí pred zásadným rozhodnutím:

Budeme krajinou, ktorá trestá domácnosti, samosprávy a podnikateľov za energetickú zodpovednosť?
Alebo sa pridáme k moderným štátom EÚ, ktoré podporujú samovýrobu energie ako cestu k znižovaniu záťaže pre sieť aj rozpočet?

Energetická nezávislosť občanov nie je hrozbou pre štát.
Je to základ modernej a slobodnej spoločnosti.

Záver

Návrhy vlády vytvárajú precedens, ktorý môže zvrátiť roky budovania obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Asociácia odmieta pokus o zakrývanie deficitu verejných financií tým, že sa z tisícov prevádzkovateľov FVZ urobia „nedobrovoľní podnikatelia“.

APOZE bude konať: