Slovensko očami bývalého politického väzňa

Ako predseda Spoločenstva vlastníkov bytov  sa dlhodobo venujem problematike energetiky a obnoviteľných zdrojov. Na úvod uvádzam, že o pripravovanej adresnej energopomoci v súvislosti s cenami tepla a zemného plynu hovorím otvorene – tak, ako som to robil aj pred rokom 1989, čo mi vynieslo problémy s ŠtB.

Vedúca úloha strany  podľa čl. 4 ústavy ČSSR  síce skončila  ale jej miesto zaujala vplyvná energetická a teplárenská loby, ktorá profituje na drahých energiách. Občania v bytových domoch sú v podstate v energetickom nevoľníctve, čo potvrdil aj Ústavný súd odmietnutím sťažnosti podanej poslancami NR SR,  čim sa  potvrdil  status quo tejto loby. Táto loby si cez vyhlášky, ako bola napríklad Hirmanova vyhláška č. 503 o vyúčtovaní dodávky tepla,  ktorá retroaktívne zaviedla platby za nedodané teplo pre vlastníkov bytov, ktorí sa v minulosti odpojili od centrálneho kúrenia, zabezpečuje zisky a bráni ľuďom v úsporách, napríklad zriadením vlastných ekologických zdrojov tepla. Vyhlášky a zákony na objednávku  teplárenskej loby  znemožňujú ľuďom znižovať náklady na teplo inštaláciou vlastných zdrojov, dokonca aj tých obnoviteľných. V 21. storočí v čase digitalizácie a umelej inteligencie  nie sme schopní merať teplo v radiátoroch určeným meradlom  v súlade s metrologickým zákonom a zákonom na ochranu spotrebiteľa ale  naháňame zisky  a zvyšujeme náklady konečným spotrebiteľom finančne nákladným diaľkovým odpisom  nanútených a pochybných pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov.

Sme nútení platiť za dôsledky energetickej krízy, ktorú spôsobila vojna na Ukrajine, odstrihnutie sa od ruského plynu  a neschopnosť  politikov zabezpečiť normálne ceny zemného plynu čo zvyšuje energetickú chudobu a ničí ekonomiku.

Súčasnú geopolitickú situáciu ako malý štát nemôžeme zmeniť, čo však štát zmeniť môže je zmiernenie dopadov na občanov. Nekompromisná logika burzových cien plynu a elektriny nepustí, čo doposiaľ štát riešil kompenzovaním rozdielu  medzi nákupnou a regulovanou cenou, teda plošnou energopomocou.

Pripravovaná adresná pomoc:

Plošná energopomoc sa stala politickou témou preto ani minulá, ani súčasná vláda sa ju neodvážila zrušiť.  Považujem za chybu a egoizmus, že v zozname  tzv. „zraniteľných spotrebiteľov“  ostali a stále  sú aj bohatí ľudia – politici, sudcovia, manažéri, lekári atď. Je známe, že napríklad poslanci a sudcovia Ústavného  súdu majú nárok na bezplatnú prepravu, ale kritizuje sa bezplatná preprava dôchodcov. Prečo teda nemáme jasné pravidlá, kto pomoc naozaj potrebuje? Bude existovať systém výnimiek aj pri adresnej energopomoci tak ako pri bezplatnej doprave pre poslancov a sudcov najvyššieho súdu?

Základným problémom  je, že štátne financie sú v zlom stave a preto sa opäť diskutuje o tom, komu pomoc poskytnúť. Hovorí sa o vykurovaní bazénov bohatých, no reálne sa mali z plošnej energopomoci už dávno vylúčiť nadštandardne zarábajúci. Paradoxne, bytové domy s vlastnou kotolňou museli žiadať o zaradenie medzi zraniteľných spotrebiteľov.

Vláda mala postupovať opačne – najprv vyradiť bohatých zo zoznamu zraniteľných spotrebiteľov, keďže ich príjmy sú verejne známe. Koncom roka 2024 bol zverejnený zoznam 2000 politikov, manažérov štátnych podnikov, členov dozorných rád a mnohých ďalších, ktorí každoročne povinne podávajú majetkové priznanie.

Namiesto toho štát  chce zhromažďovať údaje o bežných občanoch, čo vyvoláva otázky o ochrane súkromia. Schválenie opozičného návrhu, možnosť odhlásiť sa do konca apríla 2025  zo zberu citlivých údajov zo strany štátu  ešte viac komplikuje situáciu. A čo potom? Bude odmietnutie dôvodom na nepriznanie pomoci?  Nakoniec bude rozhodovať politika – ako to naznačil premiér, ktorý avizoval, že 70-80 % ľudí by mohlo dostavať aj naďalej plošnú pomoc. Rovnako to skončilo s návrhom adresnej pomoci pre rok 2024.

Namiesto zbierania údajov o bežných občanoch mali  už dávno z adresnej pomoci vylúčiť tých, o ktorých vedia, že pomoc nepotrebujú –vysokoprijmových ľudí.

Skúsenosti s nesystémovou novelou Hirmanovej vyhlášky 503/2022 Z.z. ministerstvom hospodárstva vyhláškou 337/2024 Z.z., ktorá len umožnila nadpolovičným rozhodnutím zníženie  koeficientu  platby tzv. základnej zložky podľa plochy bytu,  kedy sa  vlastníci bytov s vlastným kúrením  stali obeťami a rukojemníkmi svojich susedov potvrdzujú, že pripravovaná adresná pomoc spustí  množstvo problémov, sťažností a súdnych sporov.

Adresná pomoc sa dá aplikovať pri rodinných domoch, problémom sú však bytové domy v ktorých býva polovica občanov Slovenska.  Ak má byť pravdou, ako tvrdí ministerka hospodárstva, že občania nebudú musieť chodiť na preťažené úrady žiadať o energopomoc a dokazovať, že sú v energetickej chudobe ako v Českej republike, nie je jasné ako chce ministerstvo riešiť adresnú energopomoc  v bytových domoch a v bytoch a nebytových priestorov v prenájme. Ak sa vlastníkom s viacerými nehnuteľnosťami, ktorí byty prenajímajú  a podľa novej legislatívy budú platiť od roku 2026 vyššiu daň z nehnuteľnosti, neprizná adresná energopomoc, zvýšené náklady zaplatia chudáci v prenájme a podnikatelia, ktorí si to zase budú kompenzovať zvýšením cien.  Bude zaujímavé sledovať ako sa sociálni demokrati vysporiadajú s adresnou pomocou pre  apartmány, na ktoré sa nemá vzťahovať zvýšená daň z nehnuteľnosti. Nielen v Tatrách vlastnia tieto  apartmány „vyvolení“  hlavne z Bratislavy, ktorí ich využívajú len sezónne a na sexuálne radovánky. To isté platí aj pre investičné byty, z ktorých sú mnohé neobývané. Paradoxne  počet obyvateľov v mestách klesá  pričom počet bytov stúpa.

Nedostatočná podpora obnoviteľných zdrojov

Slovensko sa síce hlási k podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE a vláda si to dala formálne do volebného programu, ale v skutočnosti ich vývoj blokuje. EÚ nám už hrozila žalobou za nedostatočnú podporu. Po návrate Jozefa Holjenčíka  ÚRSO prijalo vyhlášky, ktoré zdražujú pripojenie fotovoltiky napríklad navrhované 330 % zvýšenie poplatku za pripojenie  alebo zmena tarify pre domáce elektrárne, od. 1. júla 2025 čím sa zvyšujú niekoľkonásobne mesačné platby podľa veľkosti ističa.  Je to loby tradičných energetických firiem, ktoré tlačia na zvýšenie poplatkov, aby kompenzovali svoje straty. Z vlastných skúsenosti viem, že kvôli súčasnej byrokracii, legislatívnym podmienkam a praktikám ÚRSO  nie je záujem ani o výzvy na podporu obnoviteľných zdrojov, čím Slovensko na rozdiel od Poľska nevie vyčerpať finančné prostriedky z eurofondov.

ÚRSO kompenzuje straty energetických firiem zvyšovaním distribučných poplatkov. Podobne neférové praktiky sú aj pri vode, kde dvojzložková platba zdražuje odber pre spotrebiteľov s nízkou spotrebou. Ani byrokracia nie je menej absurdná – napríklad povinnosť mesačného podávania daňových priznaní pre lokálne fotovoltické systémy s výrobou elektriny pre vlastnú spotrebu.  Toto sa síce čiastočne zmenilo novelou zákona o spotrebnej dani z elektriny, no problémy pretrvávajú.

Vláda by mala okamžite vylúčiť bohatých zo systému pomoci, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí to naozaj potrebujú. Zároveň musí prestať blokovať obnoviteľné zdroje scestnou legislatívou. Namiesto zdražovania a byrokracie potrebujeme podporu pre tepelné čerpadlá, solárne elektrárne a zníženie závislosti od zemného plynu. Inak budeme naďalej v energetickom otroctve.

Konzervatívne strany a odporcovia zelenej energie, medzi ktorých patrí aj predseda ÚRSO by si mali  uvedomiť, že Slovensko  je vysoko závislé na dovoze plynu a ropy, preto obnoviteľné zdroje energie a technológie, ktorých kľúčovým hráčom je    Čína, v dlhodobom horizonte  nespochybniteľne znižujú náklady na energie  čo je dôležité pre energetickú bezpečnosť a znižovanie  závislosti  od fosílnych palív.  V rozpore s tým však  Green Deal  podľa koncepcie EÚ je kontroverzný kvôli svojmu rozsahu a prináša len byrokraciu, direktívnu reguláciu, zvyšovanie nákladov  s politickými  a sociálnymi  dôsledkami. Strach z neho plynie hlavne z obáv, že bude realizovaný na úkor životnej úrovne obyvateľov a ekonomickej stability.

Odmietanie OZE ako nástroja úspor a stability nie je riešením. Kľúčom je vyvážený prístup, ktorý kombinuje trhové mechanizmy, inovácie a sociálnu ochranu. Príkladom je  Švajčiarsko s vyváženou koncepciou jadra a OZE.  Povinnosťou štátu musí byť ochrana zraniteľných skupín, ktorej cieľom by malo byť zabrániť „zelenému elitarizmu“, kde bohatí profitujú z dotácií, kým chudobní platia vyššie účty.

František Bednár